Zrkadlo má silu odraziť svetlo aj tmu (jing a jang), je symbolom múdrosti a večne sa meniaceho sveta okolo nás, no môže byť, aj klamlivé a zavádzať. Zrkadlo je predmet, ktorému pripisujeme oveľa menšiu úlohu, než mu v minulosti prisluhovala. Zrkadlo bolo považované za mystický predmet, ktorý nám skrze naše fyzično napomáha odhaľovať skryté pravdy. Zrkadlo bolo vnímané ako portrét Doryana Graya, ktorý mu nezobrazoval jeho reálnu podobu, ale obraz jeho duše. A o tom je aj tvorba Ľubomíry Chylovej Sekerášovej, ktorá je úzko prepojená so spiritualitou, záujmom o duchovné roviny, psychoanalýzu, parapsychológiu, okultizmus, ale, aj o kresťanskú tradíciu popretkávanú rôznymi poverami a skúsenosťami autorky z detstva na Orave. Ľubomíra sa prikláňa k svetu za zrkadlom, za tajomstvom, podstata leží mimo pravdu a je nutné ju hľadať vo fantázii, v tajomnej prírode a tvorivej hre našej mysle/ v diele BAD TWIN/ Zlé dvojča.

Výber diel na výstave V zrkadle vidím teba pozostáva z cyklu portrétov, v klasickom ponímaní ako podoba tváre, ale aj jeho metaforické poňatie, ako „odraz“ duše. Autorkin záujem o hlbinnú psychológiu Carla Gustava Junga sa odráža aj v jej portrétnej a autoportrétnej tvorbe, ktorú kontinuálne rozvíja temer vo všetkých svojich umeleckých cykloch. Pri väčšine portrétov je osoba portrétovaného maľovaná opakovane, umelkyňa pociťuje fascináciu podobou jednej tváre a jej zmenami v zrkadle a najmä v jej hlave, v jej vnímaní a v tom, ako o danom človeku ona sama uvažuje. V dielach, ktoré budete mať možnosť zhliadnuť na výstave sa opakuje jedna konkrétna tvár/podoba veľmi často, je to portrét autorky, ktorá „seba-skúmavou“ introspekciou hľadá samú seba. Na portrétoch sú rôzne nánosy, filtre a masky, pracuje aj s prekrývaním tváre lístím, tieňom alebo ju zahaľuje do tmy, inšpiruje sa lámaním reality na Instagrame, pokrivuje skutočnosť a tým zneistí pohľad na podobu portrétovaného/ v diele TREYEOPHOBIA INSTA FILTER.

Podľa Junga poznávanie vlastnej temnoty/tieňov (skrze umenie, literatúru, hudbu, sebapozorovanie) je najlepší možný spôsob, ako sa vyrovnať s temnotou druhých ľudí a nájsť spojenie s nami samými/ v diele ROMANTIC OCCULTIC. Portréty a diela Sekerášovej majú nádych nadprirodzenosti, mieša sa v nich kresťanská tradícia so starovekými náboženstvami a východnými náukami, motív svätožiary, symbolika hada (so svojou pozitívnou aj negatívnou konotáciou) alebo oheň, ktorý je ničivý a očistný zároveň, je prúdiacou energiou ohnivej osobnosti/ v diele MANIFESTATION OF PERSONALITY. Atmosféra vystavených diel sa možno nedá pomenovať, uchopiť slovami, je nutné to precítiť a dovoliť si vyjsť zo svojej konformity.

Ľubomíra pochádza z Oravy, z krásneho kraja, ktorý je v útrobách lesa temne romantický a drsný zároveň, má svoje špecifiká, ktoré sú explicitne prítomné aj v jej tvorbe (čerpá iba zo spomienok z detstva - hmlisté návraty). Silná tradícia katolíckej viery sa tu mieša so stále živými poverami a drobnými rituálmi, v zime tú stále kvitnú „ľadové kvety“ a príroda tu má vlastné zákony. Podobnú mnohoznačnosť, dvojité kódovanie a miešanie humoru so surovou realitou si autorka prepožičiava z filmovej tvorby Davida Lincha (Twin Peaks) a Stanleyho Kubricka, z hororov, zo sci-fi a filozofie. Niekedy potrebuje Sekerášová vystúpiť z tieňa svojej ponurej farebnosti (žiarivo zelené portréty), no vďaka jej formálnej vycibrenosti si môže dovoliť byť v kresbe aj maľbe uvoľnená a v téme absolútne slobodná.

V autorskom programe Sekerášovej je prítomný prvok incenovania a narácie, je to spôsobené tým, že pracuje s filmovou estetikou a pretkáva to osobnou symbolikou a zbieraním ľudových historiek a povestí, ktoré následne kreuje do vlastných príbehov/diel. Pracuje ako režisér, tvorí si vlastné príbehy a obsahy, je ako William Blake, romantický básnik a ilustrátor, ktorý si vytvoril svoje vlastné náboženstvo a čitateľnosť jeho diel bola viac ako len nejednoznačná. Temnosť, dramatickosť (spôsobená výbornou prácou so svetlom) a vplyv romantizmu (akceptácia ireality), práca s ustálenými symbolmi postmodernizmu (zrkadlo a náhoda), znepokojenie a strach z niečoho, čo je ukryté v nás, autorka nevytesňuje, ale oslobodzuje z okov dogmatického uvažovania. Uvedomuje si svoju úlohu tvorcu (Demiurga), vie, že vo svojich dielach je slobodná, môže stvoriť svet aký by chcela, alebo aj taký, ako odmieta. Môže namaľovať horiacu bytosť alebo sama splynúť s prírodou, veď prečo nie? Nakoniec je to len v jej rukách...

Barbora Vyšňanová

Ľubomíra Chylová Sekerášová (*1994, Zákamenné) absolvovala štúdium na VŠVU v Bratislave. Už počas štúdia sa z nej profilovala silná maliarska osobnosť s vyhraneným rukopisom a svojbytnou témou. Na Vysokej škole výtvarných umení si prešla školením v Ateliéri +-XXI u Daniela Fischera a druhú časť svojho štúdia prešla pod akademickým vedením Rastislava Podhorského a Martina Špirca v Ateliéri 3. V rozmedzí rokov 2016 - 2017 absolvovala študijný pobyt na Newcastle University. V roku 2020 sa zúčastnila na absolventskej stáži v ateliéri českého sochára Krištofa Kinteru. Momentálne žije a tvorí v Bratislave.
 
Samostatné výstavy: Oravská galéria v Dolnom Kubíne (Supernatural, 2023), Station Contemporary Art Gallery (Burn and reborn, 2024), DOT. Contemporary Art Gallery, Bratislava (Romantic oculltic, 2020), Galéria Jula Bindera (Boring everything, 2021), blu : gallery v Modre (There is a light that never goes out, 2022), Skupinové výstavy v galérii Mauve, (Viedeň), bienále Manifesta (Secondary Archive, 2022, Kosovo), Artrooms Moravany, Moravany nad Váhom (Ako v sne, 2023) a i.