Najväčšou spomedzi výstav IV. Trienále portrétu je salón, voľne reflektujúci všeobecný stav problematiky a témy portrétu v súčasnom umení. K účasti na ňom sa v otvorenej výzve prihlásilo vyše osemdesiat uchádzačov zo Slovenska a Čiech, a to bez vekových či mediálnych obmedzení. Odborná komisia vybrala maľby, kresby, sochy, objekty a videá viac než štyridsiatich spomedzi nich. Ide o značne heterogénnu zostavu, ktorá v laboratórne ladenom inštalačnom podaní ukazuje naozaj široké formálne smerovania. V rámci nich sa pohybujeme na škále od rôznych vrstiev introspekcie a znepokojenia, cez portrét ako kritiku, spomienku, pripomienku, či dokonca výčitku a výstrahu, až po v podstate pomníkovú podobu, akú poznáme stáročia. Salón je veľmi dôležitou súčasťou trienálového projektu, a to nielen preto, že má svojou pluralitou potenciál demokraticky osloviť veľké množstvo rozlične zameraného publika, ale tiež tým, že prináša do galérie mená, na ktoré by sme v našom galerijnom výskume možno nenarazli, alebo by sme ich z tematického hľadiska nemali ako do našich podujatí zaradiť. 

The largest among the exhibitions of the 4th Portrait Triennial is the salon, freely reflecting the general state of issues and themes of portraiture in contemporary art. More than eighty applicants from Slovakia and the Czech Republic applied to participate in the open call, without age or media restrictions. The expert committee selected paintings, drawings, sculptures, objects and videos of more than forty of them. It is a very heterogeneous assembly, which shows a really wide range of formal directions in a laboratory-tuned installation presentation. Within them, we move on a scale from various layers of introspection and concern, through a portrait as criticism, memory, reminder, or even reproach and warning, to the essentially monumental form that we have known for centuries. The salon is a very important part of the triennial project, not only because it has the potential to democratically address a large number of different audiences with its plurality, but also because it brings to the gallery names that we might not have come across in our gallery research, or we would have from a thematic point of view, they should not have been included in our events.