Príroda. Sme jej súčasťou a navzájom sa potrebujeme, no každý túto skutočnosť prežíva iným spôsobom a intenzitou. Život v blízkosti hôr či lesov sám osebe ponúka príležitosť vzájomného dialógu – sviatočného aj každodenného. Niektorí z nás patria k občasným „nedeľným“ návštevníkom prírody, iní ju k životu potrebujú nevyhnutne. Práve k nim patrí Dana Sochorová. Žije na sídlisku, no pravidelne odchádza do krajiny v blízkosti bydliska, ktorou putuje, sústredene ju pozoruje a formou vizuálneho denníka reflektuje. Využíva k tomu všetky dostupné prostriedky: fotografiu, kresbu a text, ktorými vizuálne podnety a ich často nebadané premeny dokumentuje, zaznamenáva a zastavuje v čase. Môžeme ich vnímať ako tri spôsoby vnímania krajiny, tri tvorivé vrstvy či uhly pohľadu. Jej tvorba sa odvíja vo vizuálnych cykloch – podobne, ako v prírode, ktorej premeny sa cyklicky opakujú. Ostáva verná „pomalému vnímaniu“ a opakovanému návratu na tie isté miesta a k tým istým témam, ktoré ju postupne vedú k hlbšiemu porozumeniu jazyka prírody, ale aj vlastného miesta v nej:  „Človek ide po lúke, díva sa pod nohy a pozoruje, zachytáva drobné zmeny a zaujímavé zákutia v tráve, plynutie času a premeny v priebehu ročných období.“ 

Obrazové cykly sú postupným prenikaním k podstate, hľadaním významov vecí, meditáciou nad krehkosťou aj silou života. Výstava Zem pod nohami nadväzuje na predchádzajúce projekty, ako je autorská kniha Mimovoľné súvislosti (s podtitulom Pandemický denník, 2020-21). Jednotlivé obrazy krajiny zaznamenané v rôznych ročných obdobiach autorka zachytáva v čase, fotografuje a zostavuje do celkov, ktoré nemajú uzavretý koniec. Tak ako dianie, ktoré zobrazujú: neustále sa opakuje, vzniká, zaniká a obnovuje sa v ustavičnom kolobehu. Zmeny sú zdanlivo nebadané, no pre trpezlivého pozorovateľa viditeľné a zásadné. Po ich odfotografovaní nasleduje dlhý čas strávený pred obrazovkou počítača, pri ich triedení a komponovaní do väčších celkov a vizuálnych cyklov (Jar Leto Jeseň Zima, 2023). Neukazuje však iba na idylický vzťah ku krajine. Uvedomuje si mieru devastácie životného prostredia a poukazuje naň cez nepriaznivé vplyvy ružomberských papierní na ovzdušie v cykle Romanticko-apokalyptické pohľady  (Údolie Váhu s Mondi SCP – Severoslovenské celulózky a papierne, 2023).

V prevažne monochromatických pastelových kresbách komorných formátov priebežne, od konca 90. rokov po súčasnosť vyjadruje subjektívny obraz prežívania (vnútornej i vonkajšej) skutočnosti, ku ktorej neodmysliteľne patrí aj krajina. Zaznamenáva ju v rôznych podobách a farebných variantoch, niekde viac gesticky,  inde meditatívnym spôsobom vyjadrenia. Princíp opakovania a seriality je zásadný aj v textových reflexiách – vizuálnej poézii s prvkami automatického písania. Opakuje a do grafických obrazcov či spontánneho kresebného rukopisu transformuje slová ako sneh či zem. Miestami prerastajú do autorských výpovedí ako „moja magická jeseň“, „chcem naspäť ročné obdobia“ alebo „ďakujem za slnečný deň“. Sú autentickou poéziou, aj formou motivácie, poukazujú na krásu, krehkosť a ťaživosť života v jeho všednosti aj jedinečnosti, ktoré k sebe patria a navzájom sa dopĺňajú. Tak ako vnímanie života pod nohami striedajú pohľady hore, na oblohu nad hlavou. Pri pohľade na detail nás tak autorka postupne vedie k schopnosti rozpoznať význam celku a čaro okamihu.

Daniela Čarná

Dana Sochorová (1962, Liptovský Mikuláš) študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave  maľbu a iné médiá (1991-97, prof. Daniel Fischer), grafický dizajn (1992-94, prof. Ľubomír Longauer). Doktorandské štúdium absolvovala u prof. Ladislava Čarného a prof. Zory Rusinovej. Aktuálne žije a tvorí v Ružomberku a v Bratislave.

Samostatné výstavy:
Galéria Živa, Bratislava (1996); Galéria Tatrasoft Bratislava (1998); Art galéria Liptovský Mikuláš (1998); Galéria P. M. Bohúňa Liptovsky Mikuláš (2004); Galéria SPP, Bratislava (s Rudolfom Filom); Galéria 23 percent, Záhorská Bystrica (2011); Galéria F7, Bratislava (2020).

Kolektívne výstavy (výber):
Rajz/Drawing, Pécs (1988); 3rd, 4rt Annual Exhibition of Miniature Art, Toronto (1988, 1989); Turčianska galéria, Martin (1998); Oheň, GMB, Bratislava (2000), Vstup povolený, GMB, Bratislava (2004); Z mesta von/Out of the city, Umenie v prírode/Land-art, GMB (2007), Východoslovenská galéria Košice (2015); Zostane to v rodine, vstupy detí do tvorby umelcov (a naopak) GMB, Bratislava (2013), Galéria umelcov Spiša (2014), Rožňavské radiály (2015); Hranice duše dieťaťa, Turčianska galéria, Martin (2014); PF pre Kolomana Sokola 2005 – 2014, Centrum Kolomana a Galéria Rumanský Art Center, Liptovský Mikuláš (2014); V tichu, Považské múzeum, Žilina (2021); Ľ.S.(de)materializovaná, GMB, Bratislava (2023); Brotlos, Museum Musa, Viedeň (2024).