Životný príbeh Matreny Makovickej, ktorý bol formovaný vzťahom s Dušanom Makovickým a vplyvmi Leva Nikolajeviča Tolstého bol silný, pozoruhodný a plný rozporov. V literatúre nebolo o nej veľa zmienok, aj keď príbeh Makovického bol spracovaný celkom podrobne a dodnes sa veľmi adoruje. Prvý krát poodhalil v stati Matrena Makovická na pozadí kultúrnohistorických súvislostí viac aj z jej života Vladimír Majerčiak. Aj dnes je v mnohom jej život symbolický v rámci tém týkajúcich sa rolí a práv žien, či ich postavenia v spoločnosti. Matrenin osud ukazuje témy súvisiace s otázkami národnej identity, emigráciou a aj s intelektuálnym sporom medzi Tolstého anarchistickým názorom na zriadenie štátu a Makovického nacionalizmom a antisemitizmom. Obidvaja sa snažili skĺbiť osobné ideály spojené s vierou v tolstojizmus a každodenný život, a to najmä po príchode na Slovensko. Jej život bol doteraz popisovaný viac cez mužskú optiku. Kto ale bola alebo mohla byť Matrena Makovická? Ako je videná na tejto výstave? Katarína Hládeková sa niekoľko rokov zaoberá príbehom Dušana a Matreny a snaží sa narúšať stereotypné pohľady na jedného aj druhého. Výstava Pustatina ukazuje ironicky a kriticky Makovického slabé miesta a zároveň neheroizuje ani Matrenu. Technika akvarelu, ktorá je na výstave použitá, dokresľuje vedome použitú ilustratívnosť príbehu či už po faktickej alebo ideovej stránke a dostáva ho až do špekulatívnej a revizionistickej roviny. Vyberá si z histórie fakty, ktoré reinterpretuje a dotvára tak, aby ukázali iné polohy známeho či menej známeho naratívu, čím poskytuje divákovi ďalšie možnosti uvažovania.       

Matrena Orechovová sa narodila v Jasnej Poľane ako dcéra richtára. Bola od Makovického o dvadsaťtri rokov mladšia a podľa dochovaných prameňov si ho veľmi vážila. Stretli sa v práci, on ako doktor a ona ako felčiarka. Neskôr obaja ako pacienti, ktorí sa o seba vzájomne starali, keď boli chorí. Tu pravdepodobne vzniklo niečo viac ako pracovný vzťah a vytvorilo sa medzi nimi puto. Vzájomná láska, úcta a vďačnosť. Makovický Matrenu požiadal o ruku a Matrena súhlasila. Na Slovensko prišla potom z Ruska už ako jeho manželka. Makovický mal ako silný tolstojovec vysoké ideály, ktoré šíril ďaľej, no preňho samého bolo veľmi náročné ich aplikovať aj do svojho vlastného života a skĺbiť ich s realitou. Hlavným povezdme sloganom tolstojizmu bola spravodlivosť a rovnosť, neodporovanie zlu silou, pestovanie mravných hodnôt, logicky odmietanie vojenskej služby či ubližovanie akýmkoľvek spôsobom čomukoľvek, teda napríklad aj odmietanie konzumovania mäsa. Keď sa Makovický ocitol v situácii, že nedokázal naplniť všetky tieto ideály vo vlastnom živote, napr. vo vzťahu k Matrene, rozhodol sa deprimujúce rozpory riešiť radikálnym únikom z tohoto sveta, čím sa v podstate zachoval veľmi sebecky a vzdal sa zodpovednosti, ktorú tiež hlásal. V tom čase bola Matrena Makovická v inom stave. Musela si poradiť sama, túto ťažkú situáciu nemohla riešiť návratom domov, nakoľko nemala dostatok financií a aj neskôr žila v chudobe. Kto teda reálne napĺňal ideály tolstojizmu? Tento kritický moment je aj súčasťou viacerých textov napríklad aj pod vyobrazením situácie, keď si Matrena berie Makovického za muža. Nebola to žiadna idyla. Ocitla sa po jeho smrti zrazu sama ako tehotná vdova, matka samoživiteľka, emigrantka v krajine, ktorej jazyk veľmi nevedela, odkázaná sama na seba alebo pomoc od iných. Bolo to sužujúce. Matrena bola vo veľmi zraniteľnej situácii, dlho z hľadiska histórie neviditeľná, keďže Makovický bol osobným lekárom Leva Nikolajeviča Tolstého a jeho život bol ten, o ktorom sa písalo. Podľa Makovického je v Ružomberku pomenovaná aj ulica a je o ňom množstvo textov. O Matrene a jej dcére Aňutke bola len kde tu zmienka, a aj to skreslená (napr. v románe Ajhľa človek! od Petra Zvána). Nemali veľmi čas sa stretávať, nakoľko ich životný štýl bol podobne hektický. Posledný rok však prežili spolu v Bratislave, kde aj matrena zomrela. Je pochovaná v rodinnej hrobke Makovických v Ružomberku, ktorú navrhol architekt Dušan Jurkovič.

Katarína Hládeková našla zozbierané roztrúsené materiály o Matrene Makovickej v zbierkach svojho starého otca Vladimíra Majerčiaka, ktorý žil v Partizánskej Ľupči, kde žila  dvadsať rokov aj Matrena. Keďže zbieral materiály o osobnostiach, ktoré tam pôsobili a žili, vytušil, že aj jej osud je zaujímavý a treba ho zachytiť. Neskôr sa Matreniným životom zaoberala jeho dcéra Daniela Hládeková, ktorá o ňom vytvorila rozhlasové pásmo. V tejto štafete pokračuje teraz jej dcéra Katarína, ktorá príbeh Matreny spracovala v niekoľkých výstavách a postupne v každej z nich ukazuje príbeh z inej perspektívy alebo sa zameriava na iné body a témy. Na spracovaní príbehu spolupracuje s rodinou a pokračuje v budovaní ďalších naratívov. Katarína zároveň vníma svoje životné paralely v komparácii s Matreniným osudom. Na rozdiel od motivácií jej starého otca alebo matky sa zameriava na kritickú revíziu Matreninho života z feministickej pozície.

Výstava Pustatina je akýmsi zavŕšením skúmania života Matreny a Dušana a prináša na pozadí štyroch triptychov príbeh podobný rozprávke plnej ideálov zo smutným koncom. Je o životnej predurčenosti a bezmocnosti Matreny, ktorej život bol vystavaný na heroických ideáloch mužov, ktorí ich síce hlásali, ale nevedeli naplniť. Možno v nej nájsť viacero odkazov na aktuálnu situáciu vo svete a aj postavenie žien. Matrena s Makovickým boli ľavicovo orientovaní vegetariáni, ktorí uznávali v podstate rovnaké hodnoty ako veľa dnešných umelcov. Akvarely zobrazujú život Matreny a Dušana v rôznych symbolických situáciách a pomenúvajú vždy inú vybranú tému, podľa čoho aj triptychy nesú názvy (prístupný jazyk, starostlivosť, vzťah túžob a morálky, rovnostárske ideály vs. triedne, genderové a etnické rozdiely atď.). Obsahovo je prítomná ich intimita, ktorá však zároveň odráža celospoločenskú vtedajšiu ale aj dnešnú situáciu. Farebnosť je plná vínovej červenej a temnej modrej. Vidíme motív opakujúceho sa urobora, ktorý symbolicky požiera sám seba, podobne ako premrštené ideály a nároky na seba samých vedia zabiť aj najenergickejšieho človeka. Cyklus malieb symptomaticky ukazuje aj vtedajšie nielen ideologické (tolstojizmus) ale aj telesné nákazy (škvrnitý týfus, syfilis). Jedným z najsilnejších výjavov je tehotná Matrena sediaca pri hrobke. Melancholické texty plné nádeje, lásky, ale aj nešťastia, smútku a beznádeje na akvareloch umocňuje intímny ženský spev piesne “Kto za pravdu horí” naspievaný v ruskom jazyku a položený do molovej tóniny. Vo výsledku je pieseň najmä ironická a interpretuje Makovického život z inej perspektívy. Hovorí o tom, o čom sa mlčí. Interpretačný rámec príbehu nie je rigidne nastavený a umožňuje viaceré varianty čítania príbehu, kto bola Matrena Makovická a kto bol Dušan Petrovič Makovický.

Zuzana Janečková