III. TRIENÁLE PORTRÉTU - OPEN CALL

Organizátor: Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

Názov výstavy: III. Trienále portrétu - OPEN CALL

Miesto: Veľká výstavná sieň, Liptovská galéria P. M. Bohúňa

Trvanie výstavy:  20. 4. - 31. 8. 2021 Výstava je predĺžená do 4.9.2021

Vystavujúci: Alexandra Atlasová, Peter Augustovič, Miroslav Brooš, Stanislav Bubán, Peter Decheť, Pavlína Fichta Čierna, Ľubomír Guman, Paulína Halasová, Dominik Hlinka, Lukáš Houdek, Ľubica Jediná, Zuzana Kantová, Miriama Kardošová, Miloš Kopták, Ľuboš Kotlár, Ján Kudlička, Marek Kvetan, Zorka Lednárová, Alžbeta Mandúchová, Richard Marco, Stanislav Masár, Martina Mäsiarová, Ľubica Mildeová, Eva Moflárová, Ivana Mojšová, Dušan Pacúch, Veronika Rónaiová, Božena Rončáková, Ivan Řehák, Miroslav Sandanus, Marek Sibinský, Adam Siekel, Anabela Sládek, Jozef Srna, Anna Štefanovičová, Pavol Stručka, Leoš Suchan, Patrik Ševčík, Radka Škodová, Robert Švarc, Michaela Thanová, Iveta Tomanová, Ján Triaška, Pavol Truben, Vladislav Zabel, Ján Zelinka, Miroslav Žáčok

Kurátorka výstavy: Miroslava Kubáňová

Členovia odbornej komisie, ktorá zasadala dňa 5.10.2020: Zuzana Gažíková, Richard Gregor, Ján Hoffstädter, Miroslava Kubáňová, Stanislava Kustrová, Lívia Pemčáková, Veronika Vaculová - Repová

 

Výstavný projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Pôvodne sme plánovali 3. Trienále portrétu otvoriť v lete 2020, presne k 65. výročiu založenia Obrazárne Petra Michala Bohúňa (1.7.1955), no z pandemických príčin sa konanie projektu posunulo. Nadväzujeme ním na dve Trienále portrétnej tvorby, ktoré sa v prísnom duchu povinného realizmu uskutočnili ešte v 80. rokoch 20. storočia. Rázne zrušenie ich pokračovania poslúžilo v porevolučnej eufórii ako dôležité gesto oslobodenia sa od rezíduí minulosti – nie nepodobné legendárnemu Vyhnaniu zlého ducha Vešvu, ktorým Juraj Bartusz v roku 1990 rituálne očistil bratislavskú Vysokú školu výtvarných umení od socialistickej akademickosti. Dnes však vieme, že portrét, ako aktuálny výtvarný žáner sa z umenia nikdy nestratil a preto sme sa k nemu po vyše štvrťstoročí rozhodli vrátiť. Logiku tohto návratu, samozrejme, podporuje odvolanie sa na portrétnu tradíciu Slovenského národného obrodenia 19. storočia, v rámci ktorej kľúčovú rolu zohral práve Peter Michal Bohúň.

Vo Veľkej sále LGPMB predstavujeme výsledok otvorenej výzvy k účasti, ktorá bola vyhlásená koncom roka 2019. Salónny charakter má aj v dnešnej dobe veľký význam, pretože sa doň môžu okrem frekventovaných umelcov prihlásiť tiež autori, ktorí sú na scéne noví, alebo menej známi. Pluralitný celok ponúka ukážky tvorby takmer 50 autorov, čím ďaleko prekračuje svoje žánrové limity a vlastne predstavuje prierez stavom súčasného umenia na Slovensku ako takého. Portrét sme poňali fakticky aj metaforicky, odborná komisia vybrala práce zobrazujúce a tiež také, ktoré možno vnímať viac politicky či romanticky – ktoré majú silnú väzbu k jednotlivcovi alebo komunite, a to aj bez potreby konkrétneho zobrazenia tváre. V určitom ohľade považujeme tento ročník za „nový nultý“ – nevyhnutne totiž predznamenáva určité (aj zatiaľ nerozpoznateľné) vývinové zmeny na našej výtvarnej scéne, keďže mnohé z diel vznikli v čase, kedy bola na Slovensku kultúra v útlme. Na zmenenú post-covidovú tvár našej umeleckej scény si ešte budeme musieť počkať, no z epistemologického hľadiska môžeme počiatky jej definovania hľadať práve v projektoch, akým je tento.

 

Plagát: