Ladislav Medňanský bol uhorský maliar slovensko-maďarského pôvodu (*1852, Beckov - † 1919, Viedeň). Mal šľachtické korene a jeho prvotné umelecké učenie dostával od maliara Thomasa Endera súkromne v ich rodinnom kaštieli v Strážkach (kde je v súčasnosti vystavená početná časť jeho tvorby). Po maturite odišiel študovať do Mníchova na Akadémiu výtvarných umení (prof. Otto Seitz) a neskôr získava ďalšie umelecké vzdelanie v Paríži (prof. Isidor Pils). Po tom, ako sa rozhodol ukončiť štúdiá, v roku 1875 navštívil po prvýkrát Barbizon, kde sa spriatelil s významnými umelcami ako sú Karl Bodmer či Odilon Redon. Približne v tomto období mal naňho veľký vplyv aj François Millet. Medňanský, ktorý bol neustále na cestách, si svoje ateliéry prenajímal na parížskom Montmartri  ale i v Budapešti a vo Viedni. Jeho cesty však vždy zamierili na Slovensko do jeho domoviny Beckova a Strážok.  

     K Slovensku mal citové a umelecké putá, preto sa sem vždy vracal a spočiatku odtiaľto podnikal svoje cesty za vzdelaním. Časom po roku 1900 sa situácia mení a žije skôr bohémskym životom, večne na cestách, no vždy s návratmi do svojej rodnej krajiny, ktorú vo svojej tvorbe zobrazoval vždy s citlivou a tvorivou zanietenosťou. Slovensko sa pre neho stalo jedným zo základných motívov jeho tvorby a formovalo jeho slohovosť. Medňanského postoj k tejto krajine je odlišný ako u iných maliarov. Vychádza zo svojich hlbokých filozofických presvedčení, preto túto tému zobrazuje citlivo, poeticky, s melancholickou a snovou atmosférou. Hoci Medňanský pochádzal z barónskej rodiny, paradoxne vôbec sa nehlásil k tejto triede ľudí. Jeho humanistický svetonázor sa prejavuje záujmom o bežných ľudí na periférii spoločnosti, ktorých si napriek jeho pôvodu veľmi ctil, ba priam im pripisoval ušľachtilé vlastnosti. Tento obdiv, ale i súcit, sa prejavil v jeho dielach. Preto tuláci, cigáni a rôzni vydedenci ľudskej spoločnosti mali pre Medňanského filozofický a sociálny zmysel, stali sa preňho motívmi nostalgie a nositeľmi výrazu melanchólie. Neustále prehlboval svoj záujem o filozofiu ale aj o budhizmus a teozofiu, čo sa snažil pretaviť do svojej tvorby. Pre svoj osobnostný ale i umelecký vývoj si viedol skicár, ktorý bol zároveň aj jeho denníkom. Okrem kresieb si do neho zaznamenával aj rôzne okamihy, či myšlienky, ku ktorým sa znova vracal a opätovne ich prežíval počas procesu tvorenia. Častokrát sa vo svojich úvahách ponáral do problematík vtedajšej spoločnosti. Tieto myšlienky sú však aktuálne aj dnes.  

Medňanský, stúpenec barbizonskej školy a impresionizmu, za svoj život namaľoval vyše 6000 diel. Existuje veľké množstvo jeho kresieb, pomocou ktorých si zdokonaľoval svoje umelecké schopnosti. Tieto štúdie boli častokrát prípravou k olejomaľbám. Jeho tvorba je zastúpená krajinomaľbou ale i figurálnou maľbou. V krajinomaľbách dokázal Medňanský majstrovsky zachytiť špecifickú atmosféru a svetlo, avšak v istom zmysle prekračuje impresionizmus, pretože jeho krajiny nie sú len záznamom vonkajšieho prostredia, ale sú poznačené individuálnym zážitkom autora. Rovnako i vo svojej figurálnej maľbe sa snažil expresívne zachytiť charakter človeka a jeho často nešťastný osud. Tvorba Ladislava Medňanského sa tak vyznačuje silným emocionálnym nábojom.

     Výstava v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa je pripravená k stému výročiu úmrtia Ladislava Medňanského. Je tak pripomenutím a oslavou jeho životného diela, prínosu v oblasti umenia a taktiež jeho vznešených hodnôt a myšlienok.

     K práci a povinnosti každej galérie patrí vo veľkej miere aj ochrana a starostlivosť o nadobudnuté zbierkové predmety. K takejto činnosti patrí aj reštaurovanie, ktoré predlžuje životnosť týchto diel a zachraňuje umenie aj pre nasledovné generácie. Práve preto je výstava zameraná na reštaurátorskú činnosť – konkrétne kresby Ladislava Medňanského, ktoré pochádzajú zo zbierok Liptovskej Galérie Petra Michala Bohúňa. Výstava je tak vyústením dvojročnej reštaurátorskej práce (v rámci jedného projektu), v ktorej sa podarilo zachrániť vyše 50 diel tohto autora. Kedysi nevhodne uskladnené, cenné kresby sú dnes nadštandardne uložené v depozitoch LGPMB. Vďaka práci reštaurátora p. prof. Borisa Kvasnicu a odbornej spolupráci Zsófie Kiss-Szemán, môžu byť vystavené aj pre verejnosť. 

     Reštaurátorskú činnosť bolo možné zrealizovať za pomoci Fondu na podporu umenia a Žilinského samosprávneho kraja.

     Výstava je do istej miery interaktívna, divák si môže prehliadnuť stav diel pred a po reštaurovaní. Rovnako bude možné nahliadnuť na diela pod UV lampou, ktorá odhalí poškodenie ešte nezreštaurovaných diel. Taktiež návštevníci uvidia špeciálne podsvietené diela, kde sa lepšie ukáže práca reštaurátora.

                                                                                                                                                      Natália Kundisová