Stála expozícia približuje vývoj slovenského maliarstva v 1. polovici 20. storočia. Je tu zastúpenie zakladateľskej generácie moderného slovenského umenia, ktorá námety čerpá z prostredia vidieckeho, neskôr i mestského a intímneho prostredia. Ide o maliarov ovplyvnených secesiou, symbolizmom, expresionizmom (Zolo Palugyay, Anton Jasusch, Edmund Gwerk), umelci s presahmi na európsku modernu ( Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, I. Weiner Kráľ), príslušníci tzv. Generácie 1909 ( Ján Mudroch, Ján Želibský, Ladislav Čemický, Ester. Š. Martinčeková) a další.

1. Gustáv Malý, akademický maliar, priekopník slovenského moderného maliarstva, pedagóg, organizátor výstavníckej činnosti. V roku 1911 založil prvú súkromnú maliarsku školu v Bratislave. Medzi jeho prvých žiakov patrili Ľ. Fulla, J. Želibský, J. Mudroch, E. Šimerová Martinčeková a iní. Jediným námetom Gustáva Mallého sa stáva Slovensko – človek v paralele sveta. Téma materstva sa stáva fenoménom slovenskosti – Šťastná matka (1938).

2. Ľudovít Fulla, rodák z Ružomberka bol grafik, ilustrátor a maliar radosti a jasných dní. Jeho diela ospevujú radosť zo života. Využíval teplé a sýte farby – výrazná žltá a červená, ktoré dodávajú na aktivite a dramatickosti. Bol inšpirovaný slovenským folklórom. Snažil sa maximálne využiť plochu a vymaľoval aj rám obrazu - Poľnohospodárstvo (1957). Objekty zjednodušoval, abstrahoval a to až do podoby primitivizmu a detskej kresby. Charakteristická je preňho plošnosť, tvrdosť a razantnosť. (Daroval štátu rozsiahle konvolúty svojich diel ako protihodnotu za postavenie a prevádzkovanie Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku.)

3. Martin Benka, maliar, grafik a ilustrátor monumentalizuje krajinu, heroizuje slovenského človeka, využíva zväčšené detaily, nedodržané priestorové vzťahy, redukcia farebnosti na zemité a modrasté tóny – Šumiac (1934). Svojim rozsiahlym a mimoriadne významným dielom úprimne vyznal lásku, úctu a obdiv k Slovensku, jeho prírode a ľudu. Väčšina jeho diel zachytáva slovenskú prírodu, monumentálne prírodné scenérie, vysoké oblaky a široké obzory, roviny a vlniace sa obilné polia vo vzácnej súhre s človekom – Pod Poludnicou (1932). Rád zobrazoval ľudí na poliach, lúkach, na rúbaniskách a v horách. Vo svojej tvorbe kládol dôraz na vzťah k tradíciám a ľudovej kultúre. Spolu s Fullom a Galandom patrí Benka k zakladateľom slovenskej knižnej ilustrácie. Keďže nemal priamych potomkov, celý majetok zanechal národu.

4. Mikuláš Galanda, lyrický maliar krásy a ženského pôvabu - Matka (1932). Jeho diela majú sociálny podtext, tvorba je zameraná výlučne na prostredie mesta. Mestské motívy charakteristické pre bežný život veľkomesta stvárňoval na výtvarne a formálne vysokej úrovni, pričom využíval kontrast plôch a štylizáciu tvaru a línie. Hľadal moderný výraz slovenského umenia, ktorý vyplýval z povahy vnútornej stavby slovenského charakteru. Slovenské prostredie charakterizoval ako „melancholické, spevné a trochu hranaté“ - ako jeho maľba. Galanda spolupracoval s Fullom, pričom ich tvorba bola začiatkom Slovenskej avantgardy. Galandova tvorba oproti Fullovej bola výrazovo mäkšia a čistejšia.

5. Vincent Hložník, maliar, grafik, ilustrátor a aj sochár. Boj za humanizmus a pokrok boli krédom jeho rozsiahlej tvorby. Týmto spôsobom sa snažil bojovať proti fašizmu. Problémy rodiny, ženy a materstva sa tiež objavili v jeho grafickej a ilustračnej tvorbe – Slovenská rodina (1943). Zaslúžil sa aj o rozvoj slovenskej grafiky práve pre stvárňovanie najpálčivejších problémov doby. Jeho diela sú aj na poštových známkach.

6. Bedrich Hoffstädter, maliar a výtvarný pedagóg, ovplyvnený českou modernou, popri oleji používal aj akvarelovo-gvašovú techniku - Milenci (1940). Zaujímal sa o novú krásu moderného života, zobrazoval šport, pohyb, mestskú krajinu. Zahynul pri automobilovej nehode v Liptovskom Mikuláši.

7. Alfonz Groma, sochár, medailér, snažil sa presvedčivo vystihnúť výraz a psychiku portrétovaného. Tvoril monumentálne plastiky ako sú pomníky osloboditeľom alebo dekoratívne plastiky na verejné priestranstvo. Zachytil človeka v pohybe Garbiar (1952). Jeho výtvorom je aj reliéfny portrét P. M. Bohúňa pri vstupe do Galérie.

8. Ladislav Čemický, akademický maliar, maľoval portréty, žánrové obrázky a lyrické prírodné scenérie z Liptova - Leto na Liptove (1940). Narodil sa, ako sa neraz sám vyjadroval, na jednom z vari najkrajších miest na svete, uprostred Liptova, hýriaceho zeleňou pasienkov a mäkkou pažiťou. Absolvoval študijnú cestu do Paríža, kde sa stretával s Pablom Picassom. Parížsky pobyt vniesol do jeho tvorby civilizmus a záujem o sociálne témy (nezamestnanosť, fašizmus, vojna), mestskú perifériu – Vražda v Paríži (1936). V povojnovej tvorbe dominuje krajinotvorba (cykly akvarelov), žánrové kompozície a oficiálne portréty. Dodnes je považovaný za otca slovenského moderného akvarelu, keďže mimoriadne dobre sa vyjadroval technikou akvarelu.

9. Ester Šimerová Martinčeková, rodáčka z Bratislavy, popredná slovenská maliarka a výtvarníčka, predstaviteľka moderny, ktorá sa venovala aj scénickému výtvarníctvu a úžitkovému dekoratívnemu umeniu. Z rôznych maliarskych smerov jej bol najbližší syntetický kubizmus dvadsiatych rokov. V jej tvorbe motivicky prevažovali krajinárske a prírodné motívy, rovnako figurálne kompozície a zátišia – Zátišie s citrónovou kôrou (1976). Výtvarníčka bola výraznou umeleckou osobnosťou, ktorá rozvíjala odkaz avantgárd v slovenskom výtvarnom umení. Z pobytu v Bratislave vzniklo dielo – Žena s bielym kohútom (1941). V roku 1998 získala za celoživotné dielo Cenu Nadácie Matice slovenskej Miloša Bazovského za výtvarné umenie.

Ďalšími poprednými predstaviteľmi slovenského výtvarného umenia, ktorých tvorba má národný charakter a rozvinula sa najmä v ďalšom období, sú J. Alexy, M. A.. Bazovský, Z. Palugyay a iní.

10. Janko Alexy, maliar, spisovateľ, publicista, organizátor kultúrneho života, iniciátor založenia Liptovskej galérie P. M. Bohúňa. Patril k zakladateľom moderného maliarstva, originálne chápanie výtvarnej i slovesnej ľudovej tradície uplatnil vo svojich dielach - Dedinčanka (1931). V jeho dielach rezonujú aj námety venované postavám zbojníkov – Hôrni chlapci (1921). Maľoval prevažne pastelom, ku ktorému si vytvoril svojský vzťah. Pracuje s ním ako s maliarskym médiom, do ktorého zahaľuje figúry, architektúry, či prírodnú scenériu. Založil umeleckú kolóniu v Piešťanoch, ktorá trvala približne tri roky. S jeho výtvarnou tvorbou úzko súvisela i jeho literárna tvorba, prozaické práce vychádzali z osobných skúseností a často mali autobiografický a memoárový ráz. Jeho precitnutie ku kultúre národa a kráse historických pamiatok viedlo k iniciatíve o záchranu zruinovaného Bratislavského hradu, ale aj Pongrácovskej kúrie v Liptovskom Mikuláši.

11. Zolo Palugyay bol liptovský maliar a grafik. Po štúdiách sa usadil v Bodiciach v Nízkych Tatrách, kde tvoril svoje diela: maľby, gobelíny. Motívy čerpal z prírody, z dedín, z ľudských osudov – Vdovy (1932). Kreslil a maľoval chalupy, postavy mužov a žien v rôznych životných situáciách, denné a ročné obdobia. V jeho diele sú zastúpené aj početné zátišia. Príležitostne maľoval aj portréty. Spoločné potulky s Alexym a Bazovským vplývali na jeho umelecké zrenie. Jeho mladý život vyhasol v prírode na horách pri svojich maľbách.

12. Miloš Alexander Bazovský, maliarska osobnosť, jeho diela patria na slovenských aukciach medzi najvýznamnejšie a najžiadanejšie. Zachytáva krajinu, presadzuje ostré hrany a ornamentálnu skladbu plochy, prevláda zemitá farebnosť, čiastočne narúšaná kontrastom červených a zelených tónov – So senom (1949). Bazovský neúnavne a systematicky kreslí ceruzou, tušom, uhľom, kriedou, či sépiou, aby bravúrne zachytil tie najpodstatnejšie dimenzie motívu. Prechodil na potulkách Liptov a Oravu a vytvoril jedinečnú kroniku našej zeme - Čudný vták (1952).

13. Jan Hála, český maliar, grafik, kresliar, ilustrátor. Od r. 1923 žil vo Važci, kde rozvíjal vidiecko-žánrovú tvorbu. V nej výtvarne dokumentoval a oslavoval svojráz podtatranskej dediny a obrazy ľudových typov, známe sú jeho ilustrácie detských kníh a učebníc. V slovenskom výtvarnom kontexte bol ojedinelý, pretože tvoril výtvarnú monografiu o jedinej téme o Važci – Zo starého Važca (1932). Ďalšia časť jeho diel je vystavená v Galérii Jana Hálu vo Važci.

14. Peter Július Kern, liptovský maliar. Bol svojho času jedným z mála odborne vyškolených reštaurátorov. Podieľal sa na záchrane umeleckých diel v Dóme sv. Alžbety v Košiciach alebo vo farskom kostole v Levoči. Jeho obrazy sa predávajú v aukciách nielen doma, ale aj v zahraničí. Zostal v zásade konzervatívnym umelcom, s moderným umením sa nedokázal celkom vyrovnať. Venoval sa krajinomaľbe, portrétom, figurálnej maľbe a zátišiu – Pieseň zimy (1926). Venoval sa tiež meditatívnym úvahám a písal básne.

Diela umelcov 1. polovice 20. storočia patria k najvýznamnejším hodnotám slovenského moderného umenia a sú súčasťou nielen národnej ale aj európskej kultúry.