Zastúpení umelci:

Ester Šimerová - Martinčeková, Mira Podmanická, Katarína Hládeková, Martin Martinček, Miroslav Ksandr, Michal Kern, Milan Adamčiak, Ján Kudlička, Štefan Papčo, Marek Jarotta, Ján Ďurina

Piata časť stálej expozície Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa približuje niektoré polohy dejín slovenského výtvarného umenia od 2. polovice 20. storočia až po súčasnosť. Na modelových príkladoch z tvorby vybraných osobností, ktorých život je v zmysle domova či exilu spojený s Liptovom, môžeme vidieť špecifický prelom vrcholného modernizmu a neoavantgardy 60. rokov 20. storočia (Martinčeková-Šimerová), kľúčové strety konceptuálneho umenia s krajinným umením (Kern) a novou hudbou (Adamčiak, Kudlička), až po viaceré podoby súčasného umenia, ktoré sú predmetom najnovších akvizícií. Spoločným menovateľom tvorby viacerých autorov je okrem iného reflexia genia loci vysokohorského prostredia, ktorá sa tu objavuje v celej škále prejavov: od zachytenia “obrazov starého sveta” (Martinček), cez archetypálnu symboliku a hru (Ksandr), horolezecké chápanie nedostupnosti krajiny v zmysle apolitického a ahistorického azylu (Papčo), po oprašovanie stôp, ktoré vedú do zabudnutej minulosti (Hládeková) či genderovú artikuláciu (potenciálne) ubližujúcej krajiny (Ďurina) a ďalšie. 

Na limitovanom priestore nemáme ambíciu podať systematický výklad rôznorodých a komplexných problematík umenia posledného trištvrte storočia - našim cieľom je formou obrazárne poukázať na dôležitú skutočnosť, že v tomto regióne vždy pôsobili osobnosti, ktoré ho svojím významom presiahli a v rôznej miere zásadne ovplyvnili kultúru v celoslovenskom či dokonca medzinárodnom zmysle. Jednotlivým umelcom sa buď priebežne venujeme alebo plánujeme venovať v samostatných vedecko-výskumných projektoch.

Richard Gregor

Keď sme v galérii okolo roku 2005 zvažovali, ako vyvážiť silnú a kvalitnú expozíciu Slovenského výtvarného umenia 20. storočia a nazrieť aj do jeho druhej polovice, voľba padla na prezentáciu štyroch významných umelcov, ktorí svoj život a tvorbu zviazali s Liptovom a svojím významom ďaleko prekračujú hranice regiónu a dokonca i Slovenska. Ich dielo v každom jednotlivom prípade znamená významný prínos pre dejiny slovenského výtvarného umenia. Expozícia dostala jednoduchý názov „Osobnosti.“ Výber diel z rokov 1950 – 2000 z už uzatvorenej tvorby Ester Martinčekovej-Šimerovej, Martina Martinčeka, Miroslava Ksandra a Michala Kerna, doplnený o tvorbu intermediálneho umelca Milana Adamčiaka, tvorí kostru aj aktuálnej expozície Liptov: domov aj exil. Vývoj sa však nezastavil, uzatvárajú sa prvé dve dekády 21. storočia. Je preto najvyšší čas predstaviť to najlepšie z tvorby súčasných umelcov staršej, strednej i najmladšej generácie, pre ktorých je Liptov rôznym spôsobom dôležitý, ale ktorí zároveň tento lokálny priestor presahujú. Niektorí z nich tu žijú, vzdialenosť od centra im poskytla pokoj na tvorbu (Ján Kudlička), iných pracovné príležitosti zaviali do centra (Mira Podmanická, Marek Jarotta, Štefan Papčo), či dokonca do zahraničia (Katarína Hládeková, Ján Ďurina), ale Liptov stále považujú za svoj domov, či dokonca útočisko. Mentálne sú na toto prostredie naviazaní, jeho autorská reflexia je častou súčasťou ich tvorby. Aj preto sa ich práce vzácne prepájajú so staršími dielami už spomínaných osobností, dokonca v konkurencii s nimi obstoja, takže celá expozícia je po všetkých stránkach až prekvapivo konzistentná. Je dôkazom dlhodobého silného autorského potenciálu umelcov Liptova, čo nás napĺňa vierou, že ju aj v budúcnosti budeme môcť rozšíriť o nové mená.

Zuzana Gažíková