Radostná správa je kresleným príbehom o zrode dvojice L+S, je genézou vzniku láskavého humoru na slovenskej divadelnej scéne. Radostná správa bola druhá a zároveň posledná autorská hra, ktorú Milan Lasica s Júliusom Satinským uviedli v 60. rokoch v bratislavskom Divadle na korze. Kniha, ale teraz aj výstava nesie rovnomenný názov „Radostná správa“. Publikácia vznikla z iniciatívy vydavateľstva Monokel, z pera dramaturga, scenáristu a spisovateľa Petra Gärtnera, výtvarne spracovaná a ilustrovaná vystavujúcim autorom - Ďurom Baloghom.

Komiks Radostná správa zachytáva krátke obdobie vzniku a zániku divadla na korze (1968 - 1971) a tvorivé začiatky Lasicu a Satinského. V pozadí príbehu sa odohráva spoločenský život a príbeh Československa v 60. rokoch (Dubček a jeho snaha nastoliť socializmus s ľudskou tvárou, Vpád vojsk Varšavskej zmluvy, upálenie Jána Palacha ). Ale je to aj obdobie, ktoré kvôli spoločenskému odmäku a Pražskej jari zažívalo na poli modernej slovenskej kultúry veľký rozmach. Obdobie 60. rokov, v ktorom nádej, vystriedala beznádej, v ktorom cit nahradila normalizácia a obdobne tomu bolo aj v kariére Lasicu a Satinského. Túžili po vlastnom divadle, chceli hrať pre svoje publikum, no vždy po veľkom úspechu, prišiel aj pád a snaha vymazať dvojicu z archívu a pamäti diváka. Torzá dialógov sú veľmi trefne vyňaté z kníh Nečakanie na Godota (Tatran, 1969) a Lasica, Satinský a vy (Tatran, 1970). Nosnými postavami deja sú Lasica, Satinský a jednou z hlavných postáv komiksu je aj významný slovenský spisovateľ, šéfredaktor Kultúrneho života, Kornel Földvári.

Lasica a Satinský sú superhrdinovia svojej doby. S nepriazňou dňa bojujú svojimi zbraňami, intelektom a humorom, ktorý je im vlastný - trochu absurdný, ironický, s dávkou paródie a nečakanou pointou. Ich tvorba je novátorská a veľmi odvážna, posúvajú bežné životné situácie do absurdity, napríklad v dialógu Telefón. Súčasťou expozície je aj telefón zo 60. rokov, ktorý spolu s rozmernou ilustráciou Ď. Balogha odkazuje na tento ikonický dialóg a pomyselne nás s autormi spája. Autor pre účel výstavy vyhotovil aj makety hlavných protagonistov. Vo výstavnom priestore sa tak stretne opäť Lasica, Satinský a my.

Ďuro Balogh je vynikajúci kresliar, pri ilustrovaní komiksu Radostná správa pracuje s výraznými kontrastmi a hypertrofiou dobra a zla, sekvenčným radením dejovo a obsahovo naplnených obrázkov a strihov umocňuje silu príbehu (tento filmový moment je veľkou devízou komiksu). Kniha Radostná správa je prvým výraznejším komiksovým počinom v jeho tvorbe. Trúfnem si vysloviť, že veľmi úspešným a azda nie posledným. Celá výstava je koncipovaná chronologicky a zachytáva pomerne veľkú časť deja. Nie je však iba výňatkom z knihy, výstava je doplnená o návrhy a pôvodné skice, ktoré predchádzali výslednému knižnému dielu. Autor tak prezentuje výsledok, ale aj cestu k nemu a možné „slepé uličky“, dvojročný proces a kreovanie hlavných postáv a charakterov. V prípravnej skici má Ďuro Balogh veľmi uvoľnený rukopis, odkrýva svoje kresliarske majstrovstvo a cit pre detail. Komiks má čiernobielu farebnosť a jediným farebným akcentom je obálka knihy, ktorá je červená. Možno odkazuje na dobu, možno ide len o farebnú súhru a možno je to celé inak. Aj v tom je čaro tohto komiksu, nejednoznačné a otvorené, čo je pravda a čo len fikcia a bude aj pokračovanie?

Dialógy v Radostnej správe očakávajú dospelého čitateľa, no výtvarná forma spracovania postáv je blízka aj mladšiemu divákovi. Lasica a Satinský sú zobrazení ako dospelé osoby, ale ich individuálne karikatúrne stvárnenie je zo sveta detskej ilustrácie, je plné optimizmu a jemných čŕt, výraznej hravosti a gestikulácie, emócie vieme čítať z každej nakreslenej postavy. Je to veľmi osviežujúci pocit, vidieť na tvárach emócie, ktoré zrkadlia skutočný ľudský cit. Medzi spisovateľom a ilustrátorom došlo k vzácnej symbióze. Neviem či až taká jánusovská symbióza, ako medzi Lasicom a Satinským, ale súhra dvoch odvetví, literatúry a výtvarného umenia určite. Vďaka tejto spolupráci je humor a intelekt Lasicu a Satinského v novej forme sprístupnený čitateľom a teraz aj Vám, divákom galérie. Príbeh prechádza z divadelnej do knižnej kultúry a skrze galerijný priestor dostáva nové možnosti interpretácie.

Niektoré ilustrácie sú ako odkazy doby, sú mementom pre nás, že „učiť sa“ a vedieť o svojej minulosti, predchádza tomu, aby sme jej museli čeliť aj v prítomnosti. V knihe Radostná správa je aj silné posolstvo od Tomáša Janovica: TREBA VEĽA TMY, ABY ĽUĎOM ZAČALO SVITAŤ. Nadpis v TASR zo dňa 24. 2. 2022: „Ruské pozemné sily začali vstupovať na územie Ukrajiny“. Je potrebné viac slov? Niektoré momenty komiksu sú tu bytostne prítomné, nie symbolicky, nie v pamäti, ale fyzicky...

                                                                                                                                                        Barbora Vyšňanová

Ďuro BALOGH

4. máj 1975, Bratislava

Ďuro Balogh absolvoval štúdium grafického dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1993 – 1999) v ateliéri Ľubomíra Longauera, kde neskôr pôsobil ako asistent. Niekoľko rokov pôsobil ako artdirektor v reklamnej agentúre. Neskôr sa postavil na voľnú nohu, na ktorej stojí dodnes, ako grafický dizajnér a ilustrátor - hlavne, ale nie len, detských kníh. Venuje sa tiež portrétnej karikatúre a reklamnej ilustrácii. Je členom a spoluzakladateľom Asociácie ilustrátorov. Ilustroval viac ako dvadsať detských kníh (napr. A. Lindgren, Pippi dlhá Pančucha / D. Dušek, Pištáčik / G. Futová, Nejdem a Basta  / J. Raýman / Náš brat Hlavička).

Formou krátkych stripov ilustroval štvordielny knižný príbeh o Johanke pre vydavateľstvo Slovart. (T. Revajová, Johanka zo Zapadáčiku, Zlom väz Johanka, Tvoja Johanka, Johankina veľká rodina). V minulosti nakreslil niekoľko komerčných stripov a seriál pre detský časopis Mateřidouška (Luděk Janda, Opičí srdce), alebo niekoľko komiksových jednoaktoviek pre tretí sektor (o. z. Návrat). Pravidelne spolupracuje s niekoľkými reklamnými agentúrami ako storyboardista.