Život a dielo umelca

Jan Hála sa narodil 19. januára 1890 v Blatnej v južných Čechách. Už v detstve prejavoval mimoriadny záujem o históriu, výtvarné umenie a literatúru. Po skončení gymnázia v roku 1909 sa zapísal na štúdium histórie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Súčasne však navštevoval súkromnú výtvarnú školu Ferdinanda Engelmüllera, kde sa potvrdil jeho výtvarný talent. Preto sa v nasledujúcom roku sa zapísal na Akadémiu výtvarných umení v Prahe, kde študoval pod vedením prof. Vlahoslava Bukovca a Maximiliána Pirnera.  

Hála ako maliar, ale rovnako ako človek hľadal východiská v tradíciách českého a slovenského ľudu. Každoročne robil cesty po vidieku, na ktorom nachádzal typy zodpovedajúce jeho predstavám o hrdom a slobodnom človeku. V roku 1923 na takýchto potulkách mu nečakane učaril Važec a to nielen krajinou ale najmä tamojším ľudom a spôsobom života. Bol to život spätý s okolitou prírodou, kde nebolo núdze o poetické námety z dedinského života. Príroda každým ročným obdobím menila svoj šat a premeny vnášala aj do dediny, jej zvykov a udalostí. Táto spätosť človeka a prírody, ale aj úcta k tradíciám sa stala hlavným námetom Hálových obrazov.

Hála si zvolil veristický spôsob zobrazenia vychádzajúci z plenéristických tradícií. V jeho tvorbe sa však miešali prvky impresionizmu, realizmu, secesie ale aj náznaky expresionizmu. Motívmi jeho diel sa stali pracujúci ľudia odetí v krojoch, ich zvyky, tance a piesne, no očarený bol najmä ich živým temperamentom.

Neúnavný optimizmus sprevádzaný láskou a úctou k tomuto miestu a ľudu, radosť, svieža atmosféra a častá žiarivá farebnosť je charakteristickým prvkom umelcových diel. Takúto formu zobrazenia a výrazové pôsobenie našiel pre zobrazenie krásy podtatranského kraja a jeho zvyklostí, ktoré sa týmto spôsobom zakonzervovali vďaka jeho životnému dielu. Hálova tvorba sa tak stala skutočným vlastníctvom slovenského národa, ktorému je prisudzovaný dobový význam.

Aby Hála pochopil hybnú silu Važca, myslenie ľudu a jeho konanie, usilovne študoval ich zvyky, piesne a rozprávky. Tak sa umelec dostal aj k ilustrovaniu rozprávok o Važci. Kresbe sa neúnavne venoval najmä vtedy, keď prišlo náročnejšie zimné obdobie a neboli prostriedky na plátno a olej. Do slovenskej kultúry tak prispel nielen svojou maľbou ale aj ilustráciami. Jeho tvorba je prístupná pre široké obecenstvo, preto je to umenie o ľuďoch pre ľud.

Výstava s názvom U nás taká obyčaj je vytvorená k 60. výročiu úmrtia umelca Jana Hálu. Návštevník si môže prezrieť výber malieb a kresieb, ktoré sú svojim námetom „oslavou dedinského života“ zo zbierok Liptovskej galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.

Zdroje:

LENKO, Július: Jan Hála. Nad Hálovými obrazmi. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 1951. 135 s.

KOTALÍK, Jiří - JANKOVSKÝ, Milan - PETRÁNSKY, Ľudo - LENKO, Július: Jan Hála (1890 — 1959). Výber z diela. Katalóg výstavy. Liptovský Mikuláš : Galéria P. M. Bohúňa - Martin : Osveta, n. p., 1982, 112 s.,  ISBN 70 – 039 – 82

ABELOVSKÝ, Ján:  Jan Hála. Trenčín : Q-EX, 2006. 259 s., ISBN 8096959816