Výstavný projekt s názvom „O 5 12“ predstavuje sériu diel z aktuálnej maliarskej tvorby Mareka Jarottu, ktorou nadväzuje na predošlé výstavy s titulom „2050“ prezentované v HotDock Gallery v Bratislave a Industrial Gallery v Ostrave (kurátorka Marianna Brinzová). Výstava „O 5 12“ predstavuje ďalší vývoj a posun v jeho maliarskej tvorbe, ktorá vychádza z tematiky „nemiest“, ktorou sa Marek Jarotta zaoberá od roku 2013. V roku 2017 autor prichádza s vizuálne i formálne odlišným uchopením tejto témy. Z jeho vyľudnených „nemiest“ sa odrazu stávajú hybridne preplnené environmenty, kde sa cestujúci strácajú v časopriestore. Pre Jarottovu súčasnú tvorbu naďalej ostáva príznačný záujem o skúmanie tzv. tranzitných uzlových miest – „nemiest“ (non-places), ako sú haly, nástupištia, stanice a podobne, ktoré donekonečna konštruuje, dekonštruuje a rekonštruuje. Mení charakter týchto prostredí, pričom odkazuje na realitu a virtuálne simulakrá, ktoré sa donekonečna množia, vrstvia, prelínajú, vznikajú a zanikajú. Jeho „nemiesta“ sú bez identity, histórie a času, no zároveň sú spojené s komerciou a cirkuláciou pasažierov a tovaru. Sú čakárňami a bránami, ktoré nás dennodenne „stretávajú“ na ceste z bodu A do bodu B. Univerzálnosť, no zároveň mnohosť týchto priestorov podčiarkuje i formálne hľadisko jeho diel.
Dnešné tranzitné prostredia sa čoraz viac stávajú hybridnejšími. Rovnako i čas v nich pocitovo preteká akoby inak, niekedy sa zrýchľuje, inokedy spomaľuje či až mrzne. Maľby Mareka Jarottu túto skutočnosť reflektujú. Vynárajú sa z nich postavy súčasných cestovateľov a nomádov ako neidentifikovateľných jednotiek v pulzujúcom a meniacom sa systéme. Tep sa neustále spomaľuje a zrýchľuje. Spomaľuje a zrýchľuje... Zastavuje a obnovuje... Nie je isté, nakoľko sú títo pasažieri (tu a teraz) v skutočnosti prítomní a nakoľko ich toto prostredie na rôznych úrovniach už pohlcuje a transportuje na iné miesto. Preplnené prostredia „nemiest“ referujú o aktuálnosti ako dobe dynamického pohybu, hybridizácie a roztrieštenej percepcie. Upriamujú nás na súčasnosť, k stavu našej súčasnej reality – „hyperreality“, ktorá je presýtená, naakumulovaná a tesne pred ničivou explóziou. Je to doba neustáleho zrýchľovania, presiaknutá kvantom (dez)informácií, odpadom a balastom, a my ju nie sme schopní vnímať v plnej šírke. Strácame sa v spleti ciest a nekonečných možností, nielen na úrovni fyzického sveta.
Autor sa prostredníctvom maliarskeho média snaží reagovať aj na problematiku hmotného, kontra virtuálneho prostredia a zlievania týchto dimenzií. A to nielen v podobe vplyvu týchto „realít“ na maliarske médium ako také, ale i na úrovni ideovej, keďže cestovanie a transport dnes prebieha nielen na fyzickej, ale i virtuálnej úrovni.
Marek Jarotta vo svojich maľbách zobrazuje akýsi vizuálny smog a ozvenu prostredí, ktoré svedčia o presýtenosti, no zároveň fragmentárnosti súčasného sveta a jeho množstva podôb. Prostredníctvom svojich diel prináša špecifický maliarsky pohľad na danú tematiku. V jeho maľbách sa prelínajú rôzne uhly perspektívy, vrstvy a architektonické fragmenty, ktoré popierajú logiku reálneho usporiadania sveta. Z týchto prekombinovaných priestorov sa vynárajú časti postáv, ktoré v rýchlosti križujú neurčité časové pásma a opäť zanikajú. Ľudská prítomnosť a stopa je tak redukovaná na anonymné fragmenty tiel, ktoré sa donekonečna v slučkách ako mátohy hýbu priestorom. Nie sú ničím autentickým a individuálnym, len matnou spomienkou na svoju uniformnú prítomnosť a „odľudštený ľudský systém“...

Marianna Brinzová