Stála expozícia v reprezentatívnom priereze približuje vývoj slovenského maliarstva v 19.storočí. Svoje zastúpenie tu má predovšetkým portrétna maľba (Czauczik, Klemens), ale aj krajinárska tematika druhej polovice 19.storočia (E.Ballo, L. Medňanský, D. Skutecký a i.). Najväčší priestor je venovaný osobnosti Petra Michala Bohúňa. Výstavu obohacujú aj niektoré diela zo začiatku 20.storočia, ktoré svojimi novšími umeleckými prístupmi dopĺňajú zbierku z predchádzajúceho storočia (J.T. Mousson, A. Ballo, A. Kubínyi, E. Halász-Hradil, F. Kyselý, P.J. Kern, ranné diela G. Mallého, diela Benku a pod.)

(1)  Jozef Klemens maľoval predovšetkým podobizne národovcov. Jeho portrétna tvorba sa vyznačuje romantizujúcimi prvkami a dramaticky štylizovaným pozadím. V diele Podobizeň súrodencov (1882) vidíme jeho romantický vplyv na výrazne svetlých tvárach zobrazených. Maľoval tiež sakrálne obrazy a stropné maľby, ktoré nájdeme napríklad v Bobrovci či Sučanoch.

Predmetom výtvarného záujmu sa postupne stávala figurálna maľba. Popri nej vzniká nový druh maľby – žáner, ktorý je typický tým, že ilustruje  scény z každodenného života človeka.  Umelci tieto scény väčšinou zobrazovali realisticky alebo romantizujúco. Medzi slovenských žánrových umelcov patria:

(2) Dominik Skutecký bol umelec židovského pôvodu a väčšinu života tvoril v Banskej Bystrici. V začiatkoch tvorby sa venoval akademickej historickej maľbe, z ktorej neskôr prešiel ku žánrovej maľbe v duchu súdobého luminizmu. Silne zastúpené sú u neho pracovné námety. Jeho dielo Pobožnosť (1891) je najväčším obrazom umiestneným vo výstavných sálach galérie P.M. Bohúňa.

(3) Gustáv Malý bol predstaviteľom slovenského impresionizmu - Na dušičky (1910). Založil prvú súkromnú slovenskú výtvarnú školu v Bratislave. Medzi jeho žiakov patrili osobnosti ako E.Š.Martinčeková, J.Mudroch, J.Želibský, L.Čemický a iní.

(4) Všimnúť si môžeme aj tabulu s miniatúrami diel zo začiatku 19.storočia väčšinou od neznámych autorov. Na prvý pohľad zaujme detailná maľba, no pozoruhodné sú aj rámy z materiálov ako drevo, slonovina, zamat či sadra.

(5) Ladislav Medňanský patril medzi predstaviteľov impresionizmu a postimpresionizmu. Maľoval predovšetkým krajinu v duchu francúzskej plenéristickej školy, okrem toho tiež figurálne kompozície a portréty. Vo svojej tvorbe riešil problematiku svetla v krajine, aj otázky farebného vyjadrenia atmosféry horskej a lesnatej krajiny, čo vidíme napríklad v diele Les s Potokom (1910). V niektorých svojich figurálnych kompozíciách dospel k expresívnemu výrazu so sociálnym podtextom. Medňanský za svoj život namaľoval okolo 6000 diel, z toho 317 vlastní práve galéria P.M. Bohúňa.

Slovenská krajinomaľba obdobia národného romantizmu sa vedome usilovala o poetickú oslavu a heroizáciu slovenskej krajiny. Motivicky vyhľadávala predovšetkým dramatický a patetický horský masív Tatier s jeho strmými bralami. Tatry sa totiž oddávna spájali s predstavou a pojmom Slovenska.

(6)  Ľudovít Čordák bol najvýznamnejším krajinkárom 19.storočia. Najčastejšie zobrazoval otvorenú krajinu. Čo sa týka farebnej škály, rád používal jasné farby, ktoré sú použité aj v jeho diele Osamotené stromy (1925). Okrem olejomaľby využíval aj techniku pastelu a uhlíka.

(7) Peter Július Kern bol v zásade konzervatívny maliar  a tiež reštaurátor. Jeho obľúbeným motívom bola liptovská krajina a rieka Demänovka, ktorá tiekla cez záhradu umelca. Táto jeho celoživotná múza je zobrazená aj v diele Zima na Demänovke (1934-1936).

Ako reštaurátor vdýchol nový život množstvu kostolov poznačených 2.sv. vojnou. Jedným z nich je Katolícky kostol sv. Mikuláša stojaci na námestí v Liptovskom Mikuláši.

(8) Alojz Štróbl, rodák z Kráľovej Lehoty, bol bezkonkurenčne najlepším sochárom 19.storočia. Vzdelanie nadobudol vo Viedni a neskôr viedol školu v Budapešti. Na Liptov však nezanevrel a pravidelne sa sem vracal načerpať nové inšpirácie. Tvoril predovšetkým busty, náhrobky, pomníky monumentálne sochy ale aj celkom nezvyčajný žáner - zvieracie plastiky. Jeho azda najznámejšie dielo Naša matka (1896) je evidované v Parížskom Louvri ako výtvor patriaci medzi najdokonalejšie sochy sveta. Toto dielo vyjadruje vrúcnu synovskú lásku a úctu. Jej bronzovú kópiu môžeme obdivovať pred budovou galérie P.M. Bohúňa. Alojz Štróbl bol prvým uhorským sochárom, ktorému bol modelom samotný František Jozef I. Cisárová podobizeň je odliata z bronzu a na jeho uniforme si môžeme všimnúť medailu so slovenským znakom.