Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa sa nachádza priamo v srdci Slovenska, pod umelecky bohato inšpiratívnymi Tatrami. Budova galérie pôvodne slúžila ako evanjelická dievčenská škola, kde v rokoch 1854 až 1865 pôsobil ako učiteľ, maliar Peter Michal Bohúň (1822-1879) narodený vo Veličnej na Orave.

O maliarovom nespochybniteľnom majstrovstve svedčí množstvo diel vystavených v stálej expozícii galérie, v sále, ktorá nesie názov „Bohúňová sieň“. Peter Michal Bohúň sa okrem umeleckej aktivity angažoval aj v obrodeneckom hnutí za práva Slovákov a patril ku aktívnym Štúrovcom. Maľoval portréty mešťanov, národovcov, oltárne obrazy, taktiež sa venoval litografii a fotografovaniu. Jeho národné cítenie môžeme vidieť predovšetkým v tvorbe cyklov krojovaných Slovákov no aj mimo umeleckej oblasti. Napokon však pre perzekúciu národovcov a sústavnú biedu v čase prudkého maďarizačného tlaku bol nútený opustiť rodnú zem a odišiel do poľského mesta Bialsko-Biala, kde vo veku 57 rokov zomrel.

Peter Michal Bohúň je klasikom slovenského výtvarného umenia, ktorý sa v portrétnej tvorbe prepracoval cez empír a biedermeier, teda z klasických umeleckých východísk, cez romantizmus až ku realizmu. Bol zakladateľom realistického portrétu. Jeho diela sa vyznačujú pokojom, klasickou kompozíciou, harmonickou farebnou orchestráciou, splývavým rukopisom s ambíciou drobnopisnej maľby v detailoch. Umelecky aj ľudsky hodnotná bola jeho snaha zmazať rozdiely medzi neurodzenými mešťanmi a príslušníkmi šľachtického rodu. Počas študentských rokov sa P. M. Bohúň venoval aj sentimentálno-žánrovej maľbe, ktorá veľmi romantizujúco zobrazuje scény každodenného života ako domáce prostredie, večierky, interiéry a pod. Charakteristické je pre umelca aj osobité podpisovanie diel – podpis zvykol ukryť v nábytku vedľa portrétovaného. Manželov vždy maľoval sediacich oproti sebe.

 (1) Ešte počas štúdií v Prahe maľoval sentimentálno-žánrové obrazy akým je aj dielo Plačúca žena v člne (1845). Tento obraz galéria zakúpila až z Moskvy, čo iba dokazuje umelcove kvality, ktoré sú známe nám aj v zahraničí.

(2) Ďalším z významných diel je Portrét Vilmy Maťugovej (1858), ktorý pripomína významnú historickú udalosť a to memorandové zhromaždenie. Na jej prste si môžeme všimnúť modrý prsteň s nápisom „memorandum“, ktorý nám nie len naznačuje myšlienku diela, ale dokazuje maliarov nesmierny zmysel pre detail.

(3) Maliar väčšinou zobrazoval ženy s predmetmi ako kniha, kvety, šperky, čo symbolizovalo ich jemnosť, bohatstvo, vzdelanosť a pod. Rovnako môžeme obdivovať s akým citom maľoval oblečenie zobrazovaných. Možno najvýraznejšie to vidno na Podobizni Šarloty Ballovej (1860-1865), kde je zreteľný každý jeden detail čipky na šatách ženy.

(4) Medzi umelecky pôsobivými dielami nájdeme podobizeň mladého redaktora Slovenských národných novín Janka Kučeru (1852), ktorá vznikla až tri roky po jeho smrti.

(5) Peter Michal Bohúň bol celý život v písomnom kontakte s rodinou Medzihradských z Dolného Kubína a vďaka tomu sa zachovalo veľa príbehov zo života umelca. Na Podobizni Adolfa Medzihradského s manželku si môžeme všimnúť zaujímavý detail v podobe erbov vedľa zobrazovaných.

(6) Medzi ďalšie významné diela patria štyri podobizne rodiny Hendlovcov (1879). Zobrazovaní pochádzali z Nemeckej (teraz Partizánskej) Ľupče, pričom tieto diela patria medzi posledné, ktoré maliar namaľoval na sklonku života. Obzvlášť na podobizni Antónie Hendlovej môžeme vidieť autorov typický zmysel pre detail na jej šperkoch a odeve ale aj na malom kvietku, ktorý nežne drží v ľavej ruke. Najmä ženské portréty sú u autora hlboko precítené.

(7)  P. M. Bohúň sa venoval aj maľbe detských portrétov. K najznámejším patrí Podobizeň Marienky Medveckej (1877). Rodina Medveckých pochádzala, rovnako ako maliar, z Oravy. Marienkin starý otec Samuel bol evanjelickým kňazom a národovcom. Zobrazovaná je tu vo veku medzi štyrmi až päť rokov a v rukách drží svoju drevenú bábiku. Dôležitú úlohu tu zohráva svetlo, ktoré podčiarkuje nevinnosť, krásu a dobro vyžarujúce z portrétu malého dievčatka.