Výstava "Ide o stoličky" začala ako vstup súčasného umenia do priestorov parížovskej kúrie v Múzeu Liptovskej dediny v skanzene Pribylina. V nábytkovej expozícii parížovskej kúrie totiž možno nájsť niekoľko zostáv stoličiek v historických štýloch. Práve oni sa stali inšpiráciou na skúmanie významu stoličky vo výtvarnom umení, pretože ide o predmet s mimoriadne dlho tradíciou, ktorý je nám (doslova) telesne blízky. Sedíme na nich totiž denne doma, v práci či v záhrade a v každej kultúre vzniklo množstvo typov stoličiek rôznych druhov a účelov. Keď si dnes sadneme na stoličku, môžeme uvažovať o tom, ako sa prostredníctvom nej spájame s celou doterajšou civilizáciou: bohatými aj chudobnými, ktorí využívajú ich oporu, keď sú unavení.

Vybrané diela súčasných slovenských vizuálnych umelcov a umelkýň na výstave pracujú so stoličkou nie  skrze úžitkové umenie či design, ale predstavuje rôzne umelecké stratégie, pracujúce so stoličkou ako významným fenoménom minulosti i súčasnosti. Ide o rad funkcií, ktoré nám ponúka, ale aj o množstvo významov, ktorý tento kus nábytku evokuje. A aj taký obyčajný predmet ako je stolička dokáže odhaliť vzťahy medzi ľuďmi - môže byť symbolom moci a kariérneho postupu či personifikáciou vysokých postov.

Výstava v kurátorskej koncepcii Jany Babušiakovej teraz z historickej expozície vstupuje do výstavných priestorov Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa, pričom sa nejedená len o reinštaláciu, ale obsahové rozšírenie o témy náročky vynechané, ako je napríklad  konceptuálna rovina, v ktorej sa príbeh stoličky preťal s dejinami umenia 20. storočia.

Stoličky sa do umeleckej tvorby dostávajú i preto, lebo ich máme stále na očiach. Autori a autorky často pracujú s tým, čo ich v živote bezprostredne obklopuje, preto v dielach môžete odhaliť známe druhy bežných stoličiek z nedávnej minulosti našich domácností a objaviť tak nové kontexty a možno aj spomienky, ktoré sa s podobnými stoličkami viažu.

Jana Babušiaková