RINGO EVER, REMBRANDT NEVER
Tlačová správa k výstave
Názov výstavy: Ringo ever, Rembrandt never / František Ringo čech
Miesto: Galéria Kolomana Sokola
Otvorenie výstavy: 26.6.2018
Trvanie výstavy: trvanie výstavy od 26.6.2018 - 14.9.2018
Po minuloročnom úspechu výstavy Sára a Jan Saudek, aj tento rok pripravila Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši pre letnú sezónu atraktívnu výstavu Ringo ever, Rembrandt never v priestoroch Galérie Kolomana Sokola. Výstava je určená najmä pre tých, ktorí vedia oceniť osobitý humor a pohľad na život Františka Ringo Čecha, tentokrát v jeho obrazoch. Výstava hudobníka, skladateľa, textára, spisovateľa, bubeníka, zakladateľa slávneho OLYMPICu, politika...bude sprístupnená dospelej verejnosti od 26.6.-14.9.2018 v predĺženom čase od 10,00-18,00 h.
Výstava nie je vhodná pre deti a mládež.
Srdečne pozývame!
Ako povedal František Ringo Čech: „našiel som okolo seba tak málo ducha, že mi neostalo iné, než používať svojho." Tak začal maľovať. Ako výtvarný umelec sa však nikdy necítil byť pupkom sveta. Veľmi dobre totiž vie, že keby to bolo naozaj tak, svet umenia by sa skladal zo samých pupkov ani jedného slepého čreva.
Hovoriť, hovoriť, hovoriť, ako keby sa nič nestalo. To je motto modernej doby, melancholické motto stratených vecí, z ktorých sú už len prízraky na línii nášho horizontu. Hovoríme, aby sme žili, aby sme existovali. Hovoríme, aby sme sa zahrali. V tomto pokryteckom čase vizuálneho smogu a všade prítomného bľabotu hynieme tak, že hovoríme. Zanikneme bez toho, aby sme sa dozvedeli, o čom. Lebo hovoríme, aby sme hovorili, aby sme neboli zabudnutí na tomto javisku, kde všetci kričia, na javisku, na ktorom nikto nikoho – ba možno ani samého seba – nepočúva, nepočuje, a preto ani nerozumie tomu, čo kto hovorí.
Na otázku novinára: „Prečo maľujete?“ odpovedal Ringo kedysi v tom zmysle, že človek jeho formátu, s toľkým kvantom voľného času a takým zmyslom pre introspekciu sa naskutku nedokáže dvadsaťštyri hodín vŕtať len v nose.
Inému zvedavému novinárovi sa zas Ringo priznal, že maľovať začal spočiatku len pre jediného človeka pre seba. Potom pre dvoch – pre seba i dievča, do ktorého sa zaľúbil. Potom pre relatívne úzky okruh ľudí, pre kamarátov a dievčatá. A len čo okolnosti dovolili, už pre vás, drahí návštevníci galérie. Čo nevidieť však, prepáčte neveru, aj pre poslucháčov rozhlasu, divákov televízie. Neskôr pre čoraz širší a širší okruh doma, a prepáčte vlastizradu, aj v zahraničí. To bolo kedysi. Pre koho však Ringo maľuje dnes? Otvorene priznal, že maľuje len pre jedného človeka – pre Alfreda Nobela. Za výtvarné umenie, samozrejme, keby taká cena existovala. Ale keby mu dali „nobelovku“ trebárs za mier, neodmietol by to, lebo v jeho slávybažnej duši maliara by už konečne nastal.
Kdesi som čítal, že kreatívna osobnosť tvoriaca v záchvatoch inšpirácie by mala vedieť identifikovať onen rozhodujúci, priam fatálny okamih, keď inšpirácia už dávno pominula, akurát záchvat ešte trvá. V prípade Ringa Čecha to ale neplatí. Inšpirácie má na rozdávanie, záchvatov tiež. Alebo povedané jeho slovami: „Neberiem život príliš vážne, beriem ho skôr ako šport. Konkrétne ako slalom – medzi idiotmi. Zároveň Ringo sebakriticky priznáva, že nežije, ako sa patrí, ako sa od neho očakáva, ani ako očakáva sám od seba. Aj touto výstavou naznačuje, že zrejme nastal najvyšší čas vstúpiť si konečne do svedomia. „Ale, preboha, ako“ – povzdychol si Ringo –, „keď ani len netuším, kde ho momentálne mám?!“
Vždy boli a nájdu sa aj dnes všakovakí kritici, ktorí Ringovi vyhadzujú na oči kadečo. Drsný slovník, nadmieru subštandardných výrazov, vulgarizmy, perverzitu... Ringo vždy na margo kritiky uznal, že sa vo svojich úsudkoch nemýlia. Dokonca môžu mať neodškriepiteľnú pravdu. Ale on na to serie...
Málokto je taký komický ako ten, kto sám seba berie smrteľne vážne. Kto sám seba berie smrteľne vážne, toho smrť zoberie s náramným rehotom. František Ringo Čech si to veľmi dobre uvedomuje aj ako výtvarník. I on je totiž dieťaťom svojej doby, našťastie – nemanželským. Dokáže sa uspokojiť aj s málom, ale musí ho byť dosť...
Peter CABADAJ
Liptovský Mikuláš, 26. júna 2018