Jan Hála - Rapotanky

Tristo tridsať tri strieborných prepelíc preletelo cez tristo tridsať tri strieborných striech. A v našej peci myši pištia, v našej peci psík spí. Rapotanky, ktoré nás od detstva sprevádzali v knihe s rovnomenným názvom, napísala v roku 1955 spisovateľka Mária Ďuríčková, ilustroval ich Jan Hála. Vďaka ilustrovaniu týchto rytmicky príťažlivých rapotaniek, povedačiek a najmä kvôli ilustráciám detských kníh od J. Hálu (ale aj Vodrážku) dosiahla slovenská ilustrácia prvých významných úspechov. Ilustrácie od Jana Hálu mali u čitateľov úspech, cez jeho obrazy a kresby sa formovala láska a úcta k tradíciám slovenskej dediny. Na výstave vám predstavíme súbor kresieb, ktoré slúžili na ilustráciu leporela Rapotanky, fragmenty z maliarskej tvorby (Dievčatko v kvetoch, V žatve) a mnohé iné ilustrácie a kresby.

Jan Hála prišiel v roku 1923 do Važca maľovať a našiel tam aj svoj druhý domov. V jednom zo svojich listov píše: „Dědino moje milá! Tvoje černé střechy mně učarovaly, Tvoji lidé mně udělali, Tvoje hory a vrchy mně zajaly. (...) Co to je? Je to síla, či slabost, nevím. Ale je to láska“ (in. Abelovský s. 14). Hálove diela hýria farebnosťou a optimistickým stvárnením prírodných a spoločenských motívov. Autorove obrazy zachytávajú krásu podtatranského kraja a krásu Važca, a činia ju trvalou. Okrem kresieb, figurálnych malieb a ilustrácií Hála popularizoval Važec aj článkami, fejtónmi a dvoma knihami: Podtatranská dedina (1928) a Pod Tatrami (1942). Umelec spájal umelecké úsilie so spoločenským poslaním človeka. Hálova „romantická“ predstava o Važci a živote sa stala jeho celoživotným umeleckým programom.

Jan Hála sa narodil 19. januára 1890 v juhočeskom mestečku Blatnej. V roku 1909 absolvoval súkromnú krajinársku školu Ferdinanda Engelmüllera v Prahe. V roku 1910 – 1915 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Pirner). Nevyčerpateľný zdroj inšpirácie a nový domov našiel v roku 1923 vo Važci, kam prišiel so svojím priateľom Hildprandtom hľadať vizuálne podnety k jeho tvorbe. V tom istom roku sa vo Važci usadil. Od dvadsiatych rokov sa Hála venoval veristickému znázorňovaniu Važťanov. Zobrazoval ich kroje, zvyky, tance a piesne, očarený bol najmä ich zdravým a sviežim temperamentom. Jeho tvorivý prístup bol na úrovni dokumentaristu, vychádzal z plenéristických tradícií. Stal sa z neho umelec „dychtiaci“ po čistej kráse. Vo Važci našiel svoj kúsok raja. Po vyhnaní zo Slovenska odišiel v roku 1939 do rodnej Blatnej, ale v roku 1940 sa s rodinou vrátil do Važca a tu žil až do svojej smrti, do roku 1959.

Mgr. Barbora Vyšňanová