Anna Kotvašová
"rok na dedine"

V Dome Jana Hálu Vám predstavujeme tvorbu insitnej maliarky Anny Kotvašovej. Narodila sa a žije v srbskej Padine, odtiaľ čerpá nosnú tematiku, ktorej sa venuje vo svojej tvorbe. Padina, obec neďaleko Kovačice, ktorú skolonizovali v roku 1802 Slováci a do súčasnosti tam žije početné slovenské obyvateľstvo (až 96,78 % obyvateľov v Padine sa hlási k slovenskej národnosti). Zaraďuje sa medzi maliarov kovačicko-padinského okruhu insitnej tvorby. Pani Kotvašová sa zaoberá maľbou na plátne len od roku 1995, avšak dovtedy sa venovala maľbe na porcelán, sklo a drevo. Na plátno začala maľovať pod vplyvom rodáka svetoznámeho insitného maliara Michala Povolného. Debutovala na kolektívnej výstave v Padine v roku 1996 a už v nasledujúcom roku mala samostatnú výstavu. Nasledovalo mnoho výstav v Srbsku, Macedónsku, Čiernej Hore a na Slovensku (Bratislava, Považská Bystrica, Žilina, Detva, Piešťany, Poprad, Michalovce, Ždiar, Dudince, Kováčová, Sliač, minuloročná výstava v Spišskej Novej Vsi). K tomuto bohatému portfóliu miest sa pridáva súčasnou výstavou aj Važec.

Ocenená bola viacerými uznaniami a diplomami. V roku 2002 bola ocenená v Belehrade za najkrajšiu miniatúru, 3. miesto získala na 9. bienále v Bukurešti, 1. miesto získala za najkrajší obraz na krajskom kole výstavy Výtvarné spektrum 2011 v Bratislave. Je členkou Múzea insitného umenia v Jagodine (1999), DUK - Detvianskej umeleckej kolónie, Galérie insitného umenia v Kovačici (2014). V Čadci získala čestné uznanie na bienále Žena a kvet. V roku 2014 sa stala členkou Galérie insitného umenia v Kovačici. V roku 2000 vydala grafickú mapu Moje morky. Žije a tvorí v Padine.

Vidiecka krajina je nosnou témou tvorby Anny Kotvašovej. V jej maľbách sa často objavujú slnečnice, morky, tekvice, dvor, ale aj interiér ľudového domu. Perspektíva je v úzadí pokiaľ ide o dôležitosť zobrazeného predmetu - tekvice majú veľkosť postavy, kohút je len o trochu väčší ako kvet slnečnice, morka a kôň majú rovnakú veľkosť. V žánrových obrázkoch nájdeme mnoho vtipných, pozitívnych a idylických motívov, napríklad kôň, ktorý „vyžiera“ tekvicu, zatiaľ čo roľník spí.

Rok na dedine charakterizujú tematické celky výstavy: ročné obdobia a interiér ľudového obydlia. Každý celok je typický daným obdobím, napríklad sánkovačka v zime, jesenný zber úrody a iné. V  interiéroch sú dominantné farebné pletené koberce. Na obrazoch sa nachádza množstvo predmetov dennej vidieckej potreby. Svojráznosť okraja dediny, ktorá sa modernizáciou pomaly vytráca, zostáva prítomná už len v spomienkach na dvor našich starých materí.