Tlačová správa k výstave
60. výročie galérie – Diela zakladateľov
Organizátori: Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja
Názov výstavy: 60. výročie galérie – Diela zakladateľov
Miesto: Malá výstavná sieň Liptovskej galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši
Trvanie výstavy: sprístupnenie od 1.7.2015 do 5.9.2015
Kurátorka: Mgr. Veronika Repová
Výstava pripravená k samotnému výročiu má za cieľ oboznámiť širokú verejnosť s tvorbou zakladateľov jednej z najväčších zbierkotvorných inštitúcií svojho druhu na Slovensku. Pred 60. rokmi sa o vznik terajšej Liptovskej galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši zaslúžili veľkou mierou aj niektorí výtvarní umelci. Pôsobili v Liptove a aktívne sa zapájali do vtedajšieho kultúrneho života. Ich diela vytvorili základ zbierkového fondu galérie . Autori zastúpení na výstave sú: PhDr. Vojtech Mensatoris (prvý riaditeľ galérie), Jan Hála, Ester Martinčeková – Šimerová, Fero Kráľ, Janko Alexy, Alfonz Groma, Peter Július Kern a Pavol Petráš.
Skladba výstavného priestoru je rozmiestnená do dvoch miestností, ktoré navzájom korešpondujú.
Medzi výtvarné techniky a médiá zastúpené na výstave patria: kresba, akvarel, grafika, plastika, maľba a koláž.
Prvý riaditeľ Obrazárne Petra Michala Bohúňa PhDr. Vojtech Mensatoris (23. november 1916 Budapešť – Kispest – 15. september 1986, Liptovský Hrádok) bol historikom umenia, pedagógom a maliarom. Študoval na oddelení kreslenia a maľovania pri Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (1941 – 44, prof. A. Struhár, J. Kostka, G. Mallý a M. Schurmann) a na Filozofickej fakulte univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval na Povereníctve školstva a kultúry v Slovenskej národnej galérii. V r. 1951 – 55 bol vedúcim pre súčasné umenie. Ako riaditeľ Obrazárne P. M. Bohúňa pôsobil v r. 1955 – 1976. Na výstave jeho tvorbu zastupujú akvarely a maľby, kde zvečnil svoje vnemy z pozorovania prírody a okolia. Zastúpené diela: Priemyselný Mikuláš (1959), Podvečer pri Belej (1956), Kriváň spod Solísk (1965), Na Belej I. (1956), Źltá veža vo Vysokých Tatrách (1968), Otrhance (1963).
Jan Hála (19. január 1890 Frymburk – Blatná – 17. máj 1959 Važec) bol český maliar, kresliar a ilustrátor.
V r. 1909 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity študoval odbor história. Maliarstvo študoval na maliarskej škole F. Engelmüllera, a v rokoch 1910-15 na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Od roku 1918 žil v Blatnej a Moste. Od augusta 1923 až do svojej smrti vo Važci (s menším prerušením). Svojská podtatranská obec Važec mu počarila a stala sa mu akýmsi nezmazateľným prívlastkom. Obyvateľov Važca zaznamenával maliarskym štetcom pri práci na poli, pri veseliciach, či detských hrách. Ilustroval množstvo rozprávkových kníh, leporel a tak sa stával neprehliadnuteľným už aj pre mladých divákov. V r. 1925 sa stal členom Spolku slovenských umelcov. V r. 1928 umeleckej besedy slovenskej a od r. 1948 členom zväzu slovenských výtvarných umelcov. Na výstave jeho maliarsky rukopis zastupuje olejomaľba: Zbieranie zemiakov (1945).
Ester Martinčeková – Šimerová (rod. Fridriková) (23. január 1909, Bratislava – 7. augusta 2005, Liptovský Mikuláš) bola poprednou slovenskou maliarkou, predstaviteľkou Moderny. V rokoch 1927 – 1929 absolvovala štúdium na Académie Julian v Paríži, v r. 1929 – 1930 na Académie Moderne (prof. A. Exterová, F. Legér, L. Marcoussis, A. Ozenfant). Dva roky potom bola súkromnou žiačkou u ruskej konštruktivistky Alexandry Exterovej v Paríži. V r.1931 členka umeleckej besedy v Prahe. Do skupiny 29. augusta vstúpila r. 1945. V r.1946 – 1947 – predsedníčka Bloku slovenských výtvarníkov a členka československej kultúrnej delegácie pri UNESCO v Paríži. V r. 1951 aj s manželom fotografom JUDr. Martinom Martinčekom prichádza na Liptov. Diela zastúpené vo výstavných priestoroch: Kytica (1936), Štúdia Braqua I., II., III. (1967), Bakchus (1984), Srdcová kompozícia (1974), Figurálna kompozícia (1974), Bakchus (1984), Lesný porast (1960) a Žatva I. (1963).
Janko Alexy (25. január 1894 Liptovský Mikuláš – 22. september 1970 Bratislava) bol maliarom, predstaviteľom slovenskej výtvarnej moderny, kultúrnym činiteľom a bezmála i spisovateľom. Štúdium absolvoval na AVU v Prahe (prof. Josef Loukota, Vlaho Bukovac, Max Pirner, Max Švabinský). V 30. – tych rokoch sa vybral spolu s M. A. Bazovským a Z. Palugyaom do plenérov slovenskej krajiny hľadať, či skôr nachádzať inšpiračné zdroje pre svoju tvorbu (témy slovenskej dediny a jej obyvateľov) Ojedinelým príkladom v slovenských dejinách umenia bolo Alexyho založenie Piešťanskej maliarskej kolónie, ktorá fungovala len v letných mesiacoch v r. 1934 – 1937. Maliarska kolónia vznikla podľa vzoru iných maliarskych kolónií, ako miesto, kde sa stretávajú umelci, vedú spoločné diskusie a tvoria. Pre Alexyho tvorbu je najvlastnejšou technika pastelu. Poetika jeho obrazov neoplýva dejom, má lyrický ráz. Tvorba prezentovaná na výstave: Bratislava – podhradie (1942), Člnkovanie a Prameň (1932).
Peter Július Kern (31. január 1881 Liptovský Mikuláš – Palúdzka – 25. marec 1963 Liptovský Mikuláš) bol akad. maliar a reštaurátor. V rokoch 1896 - 1901 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Budapešti (prof. A. Papp). Od roku 1906 pôsobil ako konzervátor v Székesfehérvári. Zúčastňoval sa na výstavách Grupy uhorsko-slovenských maliarov. Po jej zániku vystavoval s G. Mallým, J. Augustom, J. Hanulom a inými. Pričinil sa o založenie Spolku slovenských umelcov v Turčianskom Sv. Martine, ktorému predchádzala výstava diel jeho budúcich členov v roku 1919 v Liptovskom Mikuláši. Spolok bol oficiálne založený v roku 1920 s ambíciou združiť do jednej organizácie slovenských spisovateľov, výtvarníkov a skladateľov. Peter Július Kern sa stal jeho prvým tajomníkom za výtvarných umelcov a v tejto funkcii pôsobil do roku 1926. Príznačnou pre jeho tvorbu sa mu stala „nehybná“ plenérová maľba, krajinomaľba. Na výstave môžeme vidieť: Pod Bolianom (1920), Zimná krajina (1922) a Liptovské hole v zime (1932)
Fero (František) Kráľ (12. máj 1919 Liptovský Mikuláš – 18. novembra, Žilina) študoval na Technickej škole v Brne (1938 prof. F. Hlavica a V. Mach) a na oddelení kreslenia a maľovania pri slovenskej škole Technickej v Bratislave (1939 – 43, prof. J. Mudroch, J. Kostka, M. Benka a M. Schurmann). Pôsobil v Žiline v oblasti amatérskeho výtvarníctva ako pedagóg a organizátor výstav.
Zastúpené diela vo výstavnom priestore: Pytačky (1977), Liptovská krajina I. (s povozom) (1957), Pri Sielnici (1958), Pri Demänovej (1956), Pod Chočom (1956) a Vavrišovské humná (1956)
Alfonz Groma (22. marec 1924 Trstené – 8. júna 1993 Liptovský Mikuláš) akademický sochár. Študoval na AVU v Prahe u profesorov J. Laudu a O. Španiela. V 50. rokoch sa usadil v Liptove, kde žil a tvoril. Venoval sa monumentálnej, ale i komornej a medailérskej tvorbe. Vytvoril súsošie pre Pamätník oslobodzovacích bojov Sovietskej armády a 1. Čsl. Armádneho zboru na Háji – Nicovô pri Liptovskom Mikuláši (1959 – 1961). Na výstave je jeho tvorba predstavená v jednotlivých plastikách: Jánošík (1964), Garbiar II. (1970), Portrét ženy (1965), Divé husy (1976), Návrh pomníka Zola Palugyaya (1960), Prúdy (1980), Sediaca I. (1965) a Sediaca II. (1969).
Pavol Petráš (5. jún 1931 Prievidza) maliar, grafik, monumentalista. V časoch zakladania galérie pôsobil ako dôstojník ČSĽA. Výtvarné štúdiá absolvoval súkromne u Ester Šimerovej – Martinčekovej, M. Štalmacha, A. Gromu a F. Kráľa. Na výstave je zastúpený kolorovanými grafikami: Torzo (1964) a Oddych (1964).
Srdečne Vás pozývame na výstavu.
Mgr. Veronika Repová (kurátorka výstavy)
